Erotické poviedky, Strana 3

Vždy som sa chcel živiť umením, najviac asi filmovým. No to, že nakoniec skončím ako kameraman áčkového péčka, tak to by mi naozaj nenapadlo. Možno si poviete, veď to má dobré, to je splnený sen. Ale verte mi, nie je. Robím to osem rokov a občas som už z tej predstieranej vášne a krkolomných polôh unavený. Jedna scéna sa točí desiatky krát, aby bol výsledok uspokojivý. Medzitým hygiena hercov, úprava kulís a celé dookola. Možno som divný a kolegovia z brandže nemajú podobný problém, ale stalo sa mi, že som sa erotiky akosi prejedol. Doslova mi tiekla z uší a začal som mať problémy s vlastným intímnym životom. Ľudia si pozerali moje filmy, aby sa nabudili, potešili, no a môj erotický potenciál paradoxne zabíjali. Keď už som si myslel, že ma v sexe nemôže nič prekvapiť a nebol som si celkom istý vlastnými chúťkami, prišla do nášho tímu maskérka Tamara. V podstate celkom priemerná baba, žiadne mega kozy, veľké pery, ani sva...

Pokiaľ už ste, alebo aj nie ste, aktívni na sociálnych sieťach, určite to poznáte. Každý sa tam snaží vyzerať úžasne, pričom fotky a videá iba málokedy odrážajú skutočný život. Maťo mal krásnu manželku, no po dvoch deťoch sa začala trošku zanedbávať. V elegantnom oblečení ju videl málokedy, častejšie sa pred ním pretŕčala v teplákoch. O erotickej bielizni nemohla byť ani reč. V podstate vedel, že má založený účet na Instagrame, ktorý jej celkom slušne zarába, no predpokladal, že je plný receptov a takých tých mamičkovskych fotiek. Necítil potrebu jej ho kontrolovať a zdieľať s ňou jej príspevky. Bola to jej vec. Raz ho ale kolega upozornil, aký skvelý profil má jeho žena, a tak nakukol. Takmer onemel. Áno, bola to Anička, ale taká, akú ju nepoznal.      Maťo začal navštevovať Aničkin profil potajomky čoraz častejšie. Čím lepšie ho poznal, tým viac si tú „neznámu“ ženu zamiloval. Nikdy nebol žiarlivý, ale teraz z n...

Zdenka počas štúdia na vysokej škole z času na čas brigádovala v novinovom stánku. Bolo to veľmi milé a sympatické dievča. Zákazníci, kolegyne aj šoféri, ktorí dovážali tovar, ju mali radi. Až na Fera. „Ahoj, tak ako to ide?“ opýtala sa Zdenka rutinne, keď sa stretla so šoférom Ferom prvýkrát. „Sorry, ale my sme husi spolu nepásli, aby si mi tykala,“ schladil ju v momente a odvtedy sa medzi nimi začala tichá vojna. Nielenže, ako sa hovorí, boli na nože, ale ledva si prišli na meno. Hoci sa nemuseli stretávať často, vždy to vyšlo práve tak, že Fero vykladal tovar počas Zdenkinej služby. Alebo, žeby si to ten arogantný mačo schválne tak načasoval?      Raz sa stalo, že Zdenka, už z neho absolútne vystresovaná, vysypala krabicu, ktorú jej podával. „Panebože, dievča, ty si absolútne nemožné,“ skríkol na ňu. Ona to už nevydržala a proste sa rozplakala. To ho prinútilo, aby sa nad sebou troška zamyslel a zaspätkoval. „Ale veď n...

 Neviem, či ste niekedy zažili ten pocit, keď stretnete niekoho úžasného, s kým si okamžite viete predstaviť milión vecí, ba možno aj spoločný život, ale zabudnete (resp. nenaberiete odvahu) si vypýtať kontakt. Ak sa vám to už stalo, tak iste chápete, v akej zúfalej situácii som bol. Dokonca som nezachytil ani jej meno. Stretli sme sa jediný kráť v kaviarni, ktorú navštevujem denne. Ona tam bola s kamarátkou, ja sám. Na krátky okamih sa pri príchode pomaznali vôňou naše kabáty a v tom intímnom okamihu sa mi to stalo. Ten dotyk ma nabil chorobnou posadnutosťou, či možno šialenou zamilovanosťou. Ako som tam vtedy pil presso, nespúšťal som z nej oči. Párkrát sa nám stretli pohľady, ale to bolo všetko. Odišla a ja som na ňu neprestával myslieť. Dokonca ani o týždeň, mesiac. Dovolil som si ju odfotiť bez jej súhlasu do mobilu, a to bolo šťastie. Pátračka po červenovláske v zelenom kabáte mohla začať.   „Sorry, tak tú som nik...

Odjakživa, čo si pamätám, som sympatizovala s rebelantmi, no sama som sa na žiadnu rebéliu neodvážila. Až raz, keď rodičia znova rozhodli za mňa, a vybrali mi ženícha (deje sa to aj v 21. storočí), som skúsila šliapnuť za čiaru. V podstate je pravda, že keby nám práve v tom čase nevymenili tímového vedúceho, asi by som sa poslušne vydala a naučila sa milovať pána doktora, ktorý bol do môjho života pretlačený nasilu. Možno aj pod vplyvom prísnej výchovy som si nikdy nedovolila skutočne sa zaľúbiť, a už vôbec nie zahorieť vášňou. S Matejom, mojím novým šéfom, sa však obrátil môj život a vnímanie vlastnej ženskosti úplne naruby.      Pracovala som v reklamnej agentúre desať rokov, pričom na čele nášho tímu stala vždy žena. Mala som síce okolo seba veľa atraktívnych kolegov, no nikdy som si na nich hriešne nepomyslela. S Matejom to bolo úplne iné. Pripisujem to jeho svojskému rebelantskému štýlu, charizme, ale aj vnútor...

     Pred rokom by mi ani vo sne nenapadlo, že budem písať podobný príbeh. Začínal som sa totiž pripravovať na cestu, počas ktorej bolo neprípustné si na niečo podobné čo i len pomyslieť, nieto o tom písať a reálne to prežiť. Čakala ma vysviacka za katolíckeho kňaza. Majka mala zase vstúpiť do rádu rehoľných sestier. Často sme sa stretávali na cirkevných akciách a cestovali spolu vo vlaku krížom-krážom po Európe. Posledných pár mesiacov nám ale bolo jasné, že k sebe prechovávanie city, aké by sme nemali. Priznám sa rovno a bez mučenia, nebolo to len o čistej láske, ktorej nás učí katechizmus. Fungovala tam silná chémia - feromóny.      Majka bola až príliš krásna na to, aby sa vzdala svojich predností. Tvár mala ako bábika, prirodzenú a úprimnú. Nádherné kučeravé vlasy síce skrývala pod šatkou, ale občas sa jej neposlušná kučera spod nej vymotala a šteklila ju na tvári. Neskôr, keď som bol už do nej...

Nepovažujem sa za náročnú ženskú, uspokojím sa aj s priemerom, no keď sa ponúka zlato na striebornom podnose, akékoľvek triezve úvahy idú bokom. V podstate na premýšľanie vtedy ani nemáte čas. Takto indisponovaná (a doslova s rozumom v nohavičkách) som bola minulú sobotu. Otec už dlhšie plánoval zrezať obrovskú brezu v našej záhrade a konečne prišiel ten deň „D“. Prizval si k tomu profesionálneho pomocníka a práve on bol tým mojím kameňom úrazu, respektíve tým zlatom, ktoré mi bolo tak nečakane  naservírované.      Snáď žiadna žena by neodolala pohľadu na statného drevorubača. Ivan bol fakt ako vystrihnutý z katalógu, svalnatý, urastený, jednoducho sexy. „Ahoj,“ povedal, keď som vyšla von, aby som jemu aj otcovi podala pivko. Išla som z neho do kolien. Chvíľu som na neho len tak civela a nezmohla sa na slovo. Otec musel do mňa štuchnúť, aby som sa totálne neznemožnila. „Čau,“ odpovedala som ...

Obaja pracovali v drahej reštaurácii vo Frankfurte. ON bol šéfkuchár, ONA pomáhala s riadom. Snívala o tom, že si ju všimne niektorý bohatý zákazník, preto sa často ukazovala v jedálenskej časti. Naivne si myslela, že by mohla prežiť príbeh veľmi podobný tomu, ktorý sa podarilo rozmotať Pretty Woman. ON ju skromne pozoroval, túžil po nej a nad jej naivitou krútil hlavou. Veľakrát ju volal na rande, no pre ňu to bol iba sladký žart, ktorý veľmi povrchne odignorovala. ON ale vedel, že raz príde jeho deň. V momente, keď bude zronenej naivke treba lízať rany, bude tam, aby tak urobil.      Oľa bola sympatická dvadsaťdvaročná baba s príliš skresleným pohľadom na život. Akosi sa jej nechcelo dospieť, zložiť ružové okuliare a pozrieť sa na svet v reálnom svetle. „Už zase čakáš na svojho princa?“ opýtal sa jej Marko, keď si po šichte sadla k luxusnému stolu a objednala si minerálku. „Čakám, či ma niekto nepozve na makový...

Viny sedela v tangách na stole a olizovala môj penis a strkala si ho hlboko do krku. Fajčila ho tak, že som chvíľami strácal silu stáť. Krásne prsia sa vypínali a opäť sťahovali smerom dopredu a dozadu. Jej krásne nechty sa zabárali do mojej kože a ona hriala a postupne hlbšie a hlbšie pojímala môj penis. Nakoniec už došla až do samého konca a prirazila ústa až k mojim vajciam. Zostala takto krátku chvíľu a pritom som cítil, ako zadržuje dych. Bol som v zovretí samotného raja. Bol som nie v siedmom, ale v sedemdesiatom nebi. Pomaly sa začala odťahovať a vyťahovať si môj penis z hrdla. Strácal som zem pod nohami. Ale snažil som sa držať. Hlboko sa nadýchla a olizovala ma ďalej. Pozrela sa na mňa a položila mi tú očakávanú otázku: „Kam sa chceš vystriekať? Do mojej pusy alebo na prsia? Povedz, lebo už budeš striekať! Rýchlo! Kam chceš?!“ Už som sa nezmohol na slovo a začal som jej burácať v tej krásnej ruke, pričom všetko smerovalo na jej ústa. Pochopila, čo je vo veci a nevzpie...

Nikto nezareagoval na jej požiadavku. Ja som sedel hneď v krajnej lavici na ľavej strane triedy. Pozrela sa na mňa a rukou naznačila, aby som vstal a jej požiadavku akceptoval. Postavil som sa a spolu sme vyšli z triedy. Na chodbe mi vysvetlila, že mám ísť na druhé poschodie do kabinetu matematiky. Tak som sa pomalým krokom vybral na druhé poschodie. Z tried sa ozývali hlasy profesorov a profesoriek. Chodby boli úplne prázdne. Blížil som sa ku kabinetu, ale vôbec som nemal náladu na triedenie kníh a podobne. Avšak nemohol som už cúvnuť. A tak som zaklopal na dvere. Žiadny ohlas. Chvíľu som počkal a znova zaklopal. Nikto sa neozval. Nebavilo ma postávať pri dverách, tak som ich pomaly otvoril a vošiel dnu do kabinetu. Viny čosi potichu hovorila do mobilu, ale keď ma uvidela, tak zakončila rozhovor poslednou vetou. „Musím už končiť, pani doktorka, mám teraz nejakú súrnu prácu v kabinete, v utorok prídem tak, ako ste ma objednali.“ Pozrela sa na mňa a položila mobil na stôl. Chvíľu s...