Erotické poviedky, Strana 2

Nestávalo sa mi často, aby som niečo ľutoval. A ani som sa hlbšie nezamýšľal nad svojimi príležitostnými známosťami. Načo mútiť vodu? Užili sme si a obaja chápali, ako to medzi nami je. Hovorí sa ale, že na každého raz dôjde. A tak sa stalo, že aj na mňa, starého a ostrieľaného psa, prišiel rad.      Nikdy som sa nechcel viazať a už vôbec som sa nepovažoval za rodinný typ. Svoje partnerky som nemiloval, skôr som si ich vyberal podľa toho, ako ma budú v spoločnosti reprezentovať. V posteli som bol vždy opatrný, no aj napriek tomu som otcom malej Laury. To však ešte nie je ten moment, z ktorého by mi prebehol mráz po chrbte. Áno, narodila sa mi dcéra a ja sa o ňu, myslím si, celkom slušne starám. S jej matkou sme skúsili spolu chvíľu bývať, ale bolo to fiasko. Nakoniec sme sa dohodli, že nám bude lepšie bez seba. Občas som si brával malú k sebe, išli sme na výlet, alebo som ju vyzdvihol zo škôlky. A prá...

     Môj príbeh je možno celkom obyčajný, no pre mňa znamená veľa. Ako keď si prezeráte fotky v cudzom albume. Pre vás nič neznamenajú, no niekto v nich nechal svoje srdce. Neviem, ako je to u vás, ale ja som podľahla všeobecnému názoru mojich známych a uverila, že šoféri kamiónov nie sú vhodní chlapi pre rodinný život. Podčiarkli to viaceré nevydarené manželstvá mojich kamošiek, kde chlap jazdil za hranice. A bolo to! Proste šoféra som nechcela. Paľa poznal u nás na pumpe každý. Áno, bol to kamionista, lenže aj veľmi energický a veselý chlap. Tankoval u nás vždy v pondelok ráno a potom v piatok večer. Keď vstúpil do dverí, vždy bolo veselo. Jeho vtipy neboli trápne, ale vedeli spríjemniť deň. Bol zdvorilý, vždy pekne oholený, upravený a voňavý. Proste muž, do ktorého ste sa ľahko zamilovali. Och, koľkokrát som sa ho len tak medzi rečou opýtala, či náhodou nechce zmeniť zamestnanie. On sa na mňa vždy usmial a&n...

     Adela bola zdravotná sestra. Odmalička rada pomáhala. Najskôr iba zvieratám, potom aj kamarátom, starým ľuďom či celkom neznámym okoloidúcim. Táto pekná vlastnosť jej zostala až do dospelosti. Bola tiež členkou rôznych organizácií pre humanitárnu pomoc. Preto bolo celkom prirodzené, že keď bolo potrebné vycestovať, aby ponúkla pomocnú ruku, tak šla. Počas jednej takejto akcie sa to však troška zamotalo. Daanish bol mladý devätnásťročný dobrovoľník v rizikovej oblasti, kde prišla Adela pomáhať. Ona pred pár mesiacmi oslávila tridsiatku. Vždy si myslela, že ju priťahujú zrelí muži. Aj doma na ňu čakal snúbenec, ktorý bol od nej starší o dvanásť rokov. S Daanishom to bolo ale úplne šialené, strhujúce, živočíšne a neskutočné. Adela nečítala červenú knižnicu, mala skôr radšej reportážnu literatúru, no to, čo sa odohralo medzi ňou a mladým chlapcom v Afrike, tak to by bolo hodné priehradky v červenom oddelení. Už na prvý pohľa...

     Vanda a Michal si padli do oka na strednej škole. Bolo to silné, krásne a pre oboch prvé vážne vzplanutie. Po maturite si však Vanda uvedomila, že nechce zostať pripútaná k svojej „detskej“ láske a už vôbec sa nechce viazať v tak mladom veku. Bez rozlúčky zmizla a takto mizne dodnes. Obaja majú cez tridsať, ona je stále slobodná, on rozvedený a za sebou má veľa nevydarených vzťahov, zlomených sŕdc. Keď už si myslí, že môže byť šťastný, odrazu sa objaví Vanda a on k nej pribehne ako poslušný psík. Je to živočíšne, vášnivé, dráždivo príťažlivé. Jednoducho, Michal stále miluje svoju školskú lásku, a to bezhlavo. Akonáhle sa objaví na scéne, dokáže za sebou behom pár dní spáliť všetky mosty a zabudnúť na to, čo dlho a s citom budoval. Chápe, že takto sa žiť nedá, ale nedokáže Vandu vymazať so svojho srdca, z hlavy.  „Ahoj, cez víkend budem v meste,“ napísala mu znova. On si práve uží...

Ako biznismen a úspešný podnikateľ potrebujem po svojom boku ženu, ktorá by ma reprezentovala. Aby som to uviedol na správnu mieru, som šťastne ženatý a otec dvoch takmer dospelých detí. Manželka je úžasná ženská, aj v sexe nám to stále klape, lenže podľa konvencií nemá tie správne proporcie. Preto som si s jej súhlasom našiel slečnu, ktorá ma sprevádza na významných pracovných stretnutiach a večierkoch. Nikdy tam nemalo ísť o nič viac než o luxusnú spoločnosť. Nakoniec sa to ale zamotalo a ja som chcel z toho von.  „Nalejem ti niečo?“ opýtala sa Nina, keď skončila svoje predstavenie. Áno, trošku som sa rozkokošil a od svojej krásnej spoločnice požadoval malý bonus. Nikdy som neplánoval vyspať sa s ňou, pretože svoju ženu naozaj milujem. Dokonca som nechcel ani to, aby sme po pracovných obedoch a večierkoch skončili na rovnakej izbe. Raz sa mi ale Nina pochválila, že sa vo svojom voľnom čase venuje športovému tanci na ty...

     Miro bol dobrodruh, nespútaný, veselý a živelný. Nikomu sa za nič nezodpovedal a vždy si robil čo chcel. V tú zimu, keď ho osud (sneh a zima) spojil s Ivanou, sa vybral s partiou priateľov na lyžovačku do novovybudovaného Ski centra. Jeho zvedavá povaha ho pri prehliadke okolia zviedla z vyznačeného chodníka a on, ten veľký dobrodruh, zablúdil. Sneh mu škrípal pod nohami, mráz sa drel pod nechty, mobilná sieť vypadla a možnosti pre pokojný návrat do vyhriateho hotela boli obmedzené. *** Keď už sa Mirovi zdalo, že bude musieť v hore stráviť noc a prežiť tú príšernú zimu, začul vzdialené škrípanie snehu. Zvuk sa približoval a o chvíľu sa pred ním zjavila drobná osôbka v hrubom kožuchu. „Panebože, čo robíte tak vysoko v lese?“ opýtala sa skôr než ju stihol pozdraviť. „Spoznávam krásu tunajšej prírody,“ odpovedal ironickým tónom. „Ďalší nadšenec z mesta, ktorý nemá o živote ...

Keď sa roky snažíte nájsť vhodného partnera, no neustále iba triafate vedľa, postupne rezignujete. Môj intímny život sa po niekoľkých neúspešných pokusoch zúžil na náhodné stretnutia, ktoré boli čisto telesné a nebolo nutné nič vysvetľovať, sľubovať či riešiť. Lenže to so sebou prinieslo aj vnútorné prázdno. Potom ale prišla nová práca a s ňou aj nová známosť.       Ak to zhrniem veľmi všeobecne, Dáša bola môj prvý zásah do čierneho. Trochu šialená, ale vyzeralo to tak, že by mohla byť stvorená pre mňa. Vlastnila malé rodinné vydavateľstvo a pre mňa sa tam našlo miesto úplnou náhodou. Všetko začala moja zbierka poviedok, ktorú odo mňa dostalo toto vydavateľstvo so žiadosťou na vydanie. O niekoľko dní mi šéfka telefonovala, že mi poviedky vydajú. Stretli sme sa neformálne, pokecali si pri káve a naozaj sme si rozumeli. Pred odchodom mi Dáša ponúkla prácu a taktiež mi napísala svoje súkromné číslo. Áno, musela vycítiť, že to ...

Sedím na vlakovej stanici a pozorujem veľké  hodiny. Premýšľam nad časom. Aký má vlastne význam? Podľa mňa je rovnako nezmyselný ako vek. Ľudia majú zvláštnu úchylku všetko kontrolovať a riadiť, no a tá chorobná potreba veci zaznamenať či pomenovať môže urobiť viac škody ako osohu. Možno sa pýtate, kam týmto smerujem. Môj príbeh je zložitý, no v podstate veľmi jednoduchý. Zamilovala som sa, pričom čas a vek v tom hrajú svoju rolu. Iste, to tak trochu vždy, no potom je tu ešte svedomie. Z morálneho hľadiska je neprípustné dovoliť si vášnivo milovať niekoho, koho ste roky milovali celkom inou láskou.       Vydávala som sa v dvadsiatke. Môj muž bol omnoho starší a mal syna, ktorý bol odo mňa mladší sotva o deväť rokov. Bol to milý chlapec, ale ja som mu nikdy nechcela byť matkou. Skôr kamarátkou, možno sestrou. Zdôveroval sa mi a mal ku mne veľmi blízko. Manžel veľa pracoval a mi s Jurajom sme ...

Keďže sa dnes veľa hovorí o návrate k tradíciám, zdravšom životnom štýle a stratených hodnotách, rozhodol som sa pre svoj blog urobiť rozhovor s rodinou, ktorá žije na farme viac-menej z toho, čo si sama dochová a dopestuje. Že práve tu stretnem dievku ako lusk, ktorá mi nedá spávať, tak to som vôbec nečakal. Priznávam bez mučenia, že nadšencov takéhoto života som si vždy predstavoval ako zanedbaných čudákov. Strapaté vlasy, otrasný chrup, strhaná tvár. Rodinka, s ktorou som robil rozhovor, ma však veľmi milo prekvapila. Všetci boli spokojní a žiarili, zvlášť Ivanka bola ako slniečko. Krásna telom i dušou. „Aby ste lepšie pochopili náš život, musíte s nami žiť,“ povedal mi pán domáci, keď som sa mu ohlásil kvôli rozhovoru. A tak slovo dalo slovo a farmárska rodinka ma hosťovala týždeň. Najskôr som z toho nebol príliš nadšený, pretože som moderný a veľmi pohodlný človek. Keď som ale uvidel Ivanku, ďakoval som za tú o...

Náš príbeh môže byť príbehom mnohých z vás. Každý si však zaiste do neho primieša svoju dávku originálnosti. Vďaka ingredienciám ako fantázia, nadhľad, štipka trpezlivosti a veľká dávka sebazaprenia, si môžete namiešať vlastnú špecialitu. Preto je ten či onen príbeh svojím spôsobom jedinečný. Áno, keď si založíte rodinu, iba nostalgicky spomínate na časy, keď ste sa nemuseli nikomu prispôsobovať a všetko bolo vo veľkej miere o spontánnosti. S deťmi sa partnerský aj sexuálny život otočí naruby. Buď to riešite striktným plánovaním, čo je skutočne veľká nuda, alebo to nechávate na náhodu. V takom prípade sa ale môže stať, že náhoda na seba nechá veľmi dlho čakať a vy sa z toho idete zblázniť. Nakoniec sa zväčša aj tak uchýlite k starému dobrému plánovaniu a tá nuda, ktorú so sebou prináša, už nie je taká nudná. U nás sa takýto postup uchytil. Aby bol vlk sýty aj ovečky celé, vyhradili sme si čas pre seba, ktorému hovoríme „lov“. Pokiaľ ...