Erotická poviedka: Milovanie medzi slnečnicami

     Veronika zbožňovala slnečnice, ale aj napriek tomu, že to mala uvedené v profile na zoznamke, muži jej vždy nosili na rande červené ruže. Smola! Myslela si, že to bude jednoduché, no dotyční sa týmto prehreškom hneď totálne odpísali. Neprešli ani úvodným kolom.

     Ale áno, iste, nakoniec to vždy býva tak, že sa nájde nejaké to svetielko v tme.

     Keď sa Veronika znova vracala z rande sklamaná, lebo dostala červené ruže namiesto slnečníc, chcelo sa jej plakať. Chápe, čo jej chcú všetci tí muži naznačiť a verí im aj to, že vedia byť vášniví, no ona túžila dostať prostý „kvet slnka“. S trpkosťou v srdci si večer naliala pohár vína, a potom ďalší, až sa nakoniec pozerala na dno fľaše. Takto dobre sa dávno nezrušila, ale najhoršie bolo, že ráno bolo treba ísť do práce. Určite nemusím zdôrazňovať, že to bol ťažký pracovný deň. Našlo sa na ňom však aj niečo pozitívne. Po návrate z obeda našla na svojom pracovnom stole kyticu vytúžených kvetín. Okamžite vytriezvela a cítila sa nakopnutá.

„Kvety slnka pre najkrajšiu ženu pod slnkom,“ stálo v priloženom lístočku.

     Kto to mohol byť, pýtala sa dookola, no absolútne nikto jej nenapadal. Zabudol sa podpísať zámerne? Načo toľké tajnosti? Snáď sa ten niekto hanbí, alebo si z nej iba strieľa?

    Takú krásnu kyticu, presne podľa predstáv, dostávala Veronika každý deň po dobu dvoch týždňov. Nikdy sa jej nepodarilo vystriehnuť, kto ju priniesol. Ani nik z kolegov si nič nevšimol. Začala byť posadnutá odhalením tej záhadnej postavy. Po štrnástich dňoch bol ale ku kyticy priložený aj takýto odkaz:

„Slnečnicové pole za mestom, dnes o 19:30.“

slnečnice_túžba

     Srdce sa jej rozbúchalo vzrušením, no predsa len na moment zaspätkovala. Veď to môže byť ktokoľvek, možno aj nejaký uchylák a vrah. Slnečnicové pole je veľmi atraktívne miesto činu. Aj napriek týmto obávam zašla po práci ku kaderníčke a obliekla si najlepšie letné šaty, aké našla vo svojom šatníku. Napätie v nej gradovalo a vystupňovalo sa na maximum, keď presne o 19.30 zaparkovala auto v poli pri slnečniciach. Nevidela nikoho, nestálo tam žiadne ďalšie vozidlo, nik sa neblížil. Všade bol pokoj, ticho a nič nenasvedčovalo tomu, že by sa tu malo odohrať nejaké stretnutie. Neustále kontrolovala hodinky a čakala, čo sa bude diať.

     O 19:52 ju vyľakal šuchot v slnečniciach, z ktorých sa nakoniec vynorila neškodná osoba.

„Prepáč, nenapísal som, na ktorej strane poľa sa stretneme. Chvíľu mi trvalo, kým som ťa našiel. Obával som sa, či mi neujdeš.“

„Vlado?“

     Takmer odpadla, keď sa zo slnečníc vynoril s úsmevom od ucha k uchu jej kolega. V živote by si nepomyslela, že práve on by chcel ísť s ňou na rande a už vôbec nie, že je natoľko vnímavý, aby vedel niečo o jej najobľúbenejšom kvete. Je pravda, že nad pracovným stolom jej visel plagát so slnečnicami, ale to nemuselo nič znamenať.

„Prekvapená?“

     Samozrejme, že bola prekvapená, veď Vlado nikdy nevysielal žiadne signály. Alebo je možné, že by ich proste len nezachytila? Popravde bol jej sympatický od prvej chvíle, ale pomyslieť si naň nemala odvahu. Bol vysoký a svalnatý, ona nízka a s nejakým tým kilom navyše. On mal dva vysokoškolské diplomy a vo firme zastával vedúcu funkciu, ona zmaturovala pred piatimi rokmi na gymnáziu a robila bežné úradníckej práce.

„Priznávam, ty si mi nenapadol ani na okamih.“

„To ma mrzí. Možno preto, lebo ma poznáš iba ako nudného nadriadeného.“

„Ako mám toto celé chápať? A odkiaľ vieš o slnečniciach?“

„Troška mi pomohla Mirka z učtárne, tvoja kamarátka. Ale videl som aj tvoj profil na zoznamke. Potom som pochopil aj ten plagát, čo máš v práci.“

     Bolo jej trápne, musela sa červenať až po členky. Prácu a súkromie nehodlala nikdy spájať, no ukázalo sa, že to nezáleží len na nej.

„Poď, prejdeme sa,“ povedal, chytil ju za ruku a ťahal do slnečníc.

„To myslíš vážne? Prechádzka medzi slnečnicami?“

     Neodpovedal, iba sa usmieval. Cítila sa zvláštne. Brodili sa medzi vysokými kvetmi, ktoré ich úplne pohltili. V konečnom dôsledku jej ale odľahlo, že tu nestretla niekoho úplne cudzieho. Vladovi dôverovala, hoci to bol v podstate jej šéf.

     V strede poľa na ňu čakalo prekvapenie. Vlado si nechal záležať a všetko tam pekne pripravil. Pri deke ležal chladiaci box. Vytiahol z neho šampanské a dva poháre.

„Nazdravie, krásne narodeniny prajem.“

     Panebože, vôbec si neuvedomila, že má narodeniny. Nemala však čas na dlhé úvahy, pretože ju nečakane chytil za bradu a pobozkal na ústa. Mal to byť akože narodeninový bozk, no ona nechcela, aby ho to obišlo len tak lacno. Keď sa chystal odtiahnuť, objala ho okolo krku a ústa otvorila o niečo viac, čím mu naznačila, že je pripravená zoznámiť ich jazyky.

„Tak ty sa teda vieš bozkávať,“ povedal jej a sadol si na deku.

„To bude tými slnečnicami, úplne si ma nimi odzbrojil,“ dodala s úsmevom a posadila sa k nemu. Zadíval sa na ňu, akoby sa snažil prečítať, na čo práve myslí. Možno skúmal, ako ďaleko môže zájsť. Podvedome si prešla jazykom po perách. Naklonil sa k nej tak tesne, že sa mu jej prsia obtierali o hruď. Začal ju bozkávať, a to nielen na ústa. Šikovne sa presunul k uškám, na krk a dekolt. Obratne jej rozopol blúzku a najskôr letmo siahol na jej prsia. Z úst jej vyšiel tichý ston.

„Sú ako z reklamy, nádherné,“ pochválil jej pevné poprsie.

„Dotýkaj sa ich, maznaj sa s nimi,“ prosila. Vzal ich do dlaní a intenzívne ich masíroval, následne pridal jazyk a lízal jej vztýčené bradavky.

„Uf, nebesia, to je pocit,“ vzdychala.

     Nad hlavami sa im pohojdávali slnečnice a akoby dodávali jedinečný punc celému tomu divadielku pod nimi. Veronika vošla Vladovi vzrušene do nohavíc. Bola zvedavá, akú výbavu tam ukrýva. Všimla si už dávnejšie na jeho pracovnom stole otvorené balenie preuánskeho afrodiziaka Maca Fresh Men. A teraz si na to spomenula.

maca-fresh-man

„Počkaj troška, spomaľ, divoška,“ upozornil ju, keď schmatla jeho tvrdý penis a začala ho rytmicky trieť. Určite mal rád, keď sa ho žena dotýkala na intímnych miestach, ale s Veronikou sa chcel dopracovať k pomalému splynutiu. Keby mu úd trela tak intenzívne ako začala, bol by hotový skôr než by do nej vôbec vnikol.

     Položil ju na deku, vyhrnul jej šaty a stiahol nohavičky. Veronika bola tak rozpálená až si hrýzla spodnú peru. Naslinil si prst a pár sekúnd ním dráždil malý sladký klitoris. Jej telo sa rozochvelo. Následne zasunul prst hlbšie a ona začala rýchlejšie dýchať.

„Daj mi ho tam už, nevidíš, ako veľmi po tom túžim?“

     Pousmial sa nad jej nedočkavosťou. Ľahol si k nej zozadu a pomaly do nej vnikol.

„Takto sa ti to páči?“

„Och, krajšie narodeniny si nedokážem predstaviť. Máš ho fakt obrovský,“ vzdala hold jeho výbave.

„Také ľahúčke vniknutie som nečakal. Akoby tvoja mušlička bola vyrobená pre môjho vtáka.“

     Videl, že vzrušene vrtí panvou, preto zrýchlil tempo.

„Áno, vydri ma ako v súdny deň,“ fučala.

„Bude mi potešením.“

     Asi sa nikto nebude čudovať, že pri takej rýchlosti boli hotoví raz dva.

„Úžasné, už budem, áno, áno, poď, poď, poď,“ revala pred tým, ako sa v jej lone odohrala malá explózia. Krátko po nej sa urobil aj on. Šikovne z nej vytiahol penis a vystriekal sa na najbližšiu slnečnicu. A tak to bolo spečatené, pokrstené, miesto činu zasvätené nádhernému milovaniu.

     Nuž, páni, nie sú to vždy červené ruže, čo uľahčí cestu k vydarenému sexu.

afrodiziaka-a-gely2_1

esencialne-vone

Tento web používa súbory cookie. Ďalším prechádzaním tohto webu vyjadrujete súhlas s ich používaním.