Erotická poviedka: Horúca karanténa

    Pijem kávu zo šálky s nápisom „triedny šašo“, ktorú som dostal minulý rok na stretnutí zo strednej školy, a premýšľam, že nebyť COVID-19, bol by som dnes čerstvo rozvedený. Nech už sa o tom nešťastnom víruse popísalo čokoľvek, mňa vrátil späť do hry.

     S Jankou sme svoji iba štyri a pol roka, no už takmer rok to bolo medzi nami kritické. A to som si vždy myslel, že niečo také sa nám stať nemôže. Bola to veľká školská láska, pričom sme akékoľvek dusno medzi nami vedeli vždy vyventilovať v posteli. Ona bola otvorená čomukoľvek a mne sa páčilo, s akým pôžitkom si to vie vychutnať. Potom som ale dostal novú prácu a vídali sme sa čoraz menej. Nikdy mi nič nevyčítala, naučila sa fungovať sólo. Bez akéhokoľvek varovania nakoniec podala žiadosť o rozvod. Našťastie, v tom čase už visela vo vzduchu panika z „korony“. Nevedel som si celkom dobre predstaviť, ako budeme s Jankou fungovať v domácej karanténe, ale nakoniec to dopadlo nad moje očakávania. Kým si  v týchto ťažkých časoch išli ukážkové páry z okruhu našich priateľov po krku, nám dvom vzájomná blízkosť pomohla rozdúchať uhasínajúci plameň.

Horuca_karantena

„Podpísal si už rozvodové papiere?“ spýtala sa v prvý deň karantény.

„Veď to hádam nemusí byť hneď,“ odvrkol som.

„Hneď? Veď už ležia na stole dva týždne. Ktovie, ako to teraz bude, treba to urýchliť.“

    Áno, tak vľúdne sme začali. No hneď na druhý deň sa tie strašné mraky nad našimi hlavami podarilo rozohnať. V trenírkach, koniec-koncov ako som zvyknutý, som si chystal raňajky. Janka prišla do kuchyne, bez pozdravu si sadla za stôl a čítala nejaké aktuality v mobile. Podvedome som jej nalial kávu a postavil pred ňu šálku. Venovala mi dlhý pohľad a následne jej zrak padol k mojím trenírkam.

„O čo sa tu snažíš?“ opýtala sa, pričom sa neunúvala pozrieť mi do očí. Neodpovedal som, len som jej naložil na tanier obložený chlebíček.

     Musím poznamenať, že nejaký ten čas sme už spali oddelene, a preto ma príjemne prekvapilo, keď som ju uvidel v saténovej košieľke, ktorú som mal na nej vždy rád. Dokonale lemovala jej postavu a kopírovala vystúpené bradavky.

„Dobrú chuť!“ poprial som jej a prisadol si.

     Vedel som, kde a kedy sa stala chyba, ktorá nás rozdelila. Aj keď som mal svoju prácu rád a tešil ma kariérny postup, Janku som nechcel stratiť. Nemienil som ale ani žobrať o jej lásku. Karanténa mi pomohla vyriešiť to pokojne, bravúrne a najmä nenásilne.

„Radosť na teba pozrieť v tej košieľke,“ prerušil som to trápne ticho medzi nami.

„Dobre sa pozri, lebo možno je to naposledy,“ hrala tvrďasku.

„A mohol by som naposledy vidieť viac?“ trúfol som si a ona sa urazila. Šiel som teda variť obed a natiahol si tričko.

„Ty varíš?“ opýtala sa, keď zvedavo nakukla do kuchyne.

„Tak jeden z nás by mal,“ držal som sa uštipačného tónu.

„Pomôžem ti,“ dodala a začala šúpať zemiaky. Medzičasom si stihla natiahnuť krátke žlté šaty a ja som mal chuť okamžite ju oprieť o kuchynskú linku, na ktorej sme si to rozdávali už toľkokrát.

     Nenápadne, akoby náhodou, som sa párkrát o ňu obtrel a ona okamžite reagovala. Síce sa hneď stiahla, no všimol som si, ako sa zachvela. Povzbudený jej reakciou som si dovolil chytiť ju za boky a pobozkať na krku.

„Čo si od toho sľubuješ?“ zastonala.

Poď, veď keď už sme tu zatvorení, nemusíme na seba len škaredo zazerať a vrčať,“ skúsil som a ona sa chytila. Pravdupovediac, nečakal som, že jej postačí taký lacný podnet. Iste, chvíľku sa tvárila znechutene, ale čím intenzívnejšie som jej prechádzal perami po šiji a nedočkavejšie zvieral jej boky, tým rýchlejšie som ju dostal, kam som chcel. Zbabelo som predpokladal, že som ju nadobro stratil, preto mi jej povoľnosť lichotila.

„Ale musíš mi to urobiť naozaj dobre, ak nechceš, aby som na teba ďalej zazerala.“

„Snáď si ešte pamätáš, že ja to viem robiť iba dobre. Nikdy si sa nesťažovala.“

„Prečo si bol teda posledné mesiace skúpi a nepritúlil sa?“

„Ty si tiež nebola najprítulnejšia.“

„Ale ty si sa fakt nesnažil, ja som vysielala signály.“

„Naozaj chceš, aby som ti teraz niečo vysvetľoval, alebo mi dovolíš pokračovať v tom, čo som začal?“

„Pokračuj,“ šepla.

     Akonáhle mi moja žena dala dovolenie, presunul som svoje ruky z jej bokov nižšie po seténovej košieľke. Dlaňami som zablúdil pod jej šaty a zistil som, že nemá nohavičky. Určite chápete, že som ju podozrieval z plánovanej provokácie. Nachvíľu som zapochyboval, či som pánom situácie skutočne ja.

saténová_košieľka

     Janka mala úplne vlhkú mušličku. Veď čo by aj nie, keď ju nechávala celé mesiace ladom. Dovolím si v to aspoň dúfať, pretože so mnou určite lôžko nezdieľala. Akonáhle som jemne prešiel po jej orosenom klitorise prstom, rozvášnila sa a venovala mi pár hlbokých jazýčkových. Pomaly som zabúdal, ako sladko chutia jej pery. Nadvihol som jej šaty, pevnejšie ju pritlačil ku kuchynskej linke a napasoval sa do nej zozadu. Môj penis bol ako kameň a plné gule mi už dlhšie adresovali alarmujúce správy. Janka mala vždy rada, keď som ju pri milovaní hladil na prsiach, tak som sa k ním natiahol a poláskal ich. Vztýčené bradavky prezrádzali stupeň jej vzrušenia. Keby som mal hodnotiť na stupnici od jedna do desať, bolo by to jedenásť.

„Ach, tak strašne mi chýbal ten tvoj divoký kovboj,“ priznala sa.

„A mne tá tvoja šťavnatá broskyňka,“ opätoval som úprimne jej vyznanie.

     Bolo skvelé, že sme sa nemuseli zdržiavať dlhou predohrou, hneď sme na to vlietli. Dorážal som do nej nedočkavo a tak som ju vydrel, že z tej energie lietali po našej kuchyni horúce iskry. Náš ston tlmilo pustené rádio, no susedia aj tak museli vedieť, čo sa u nás deje.

„Teraz mi to urob spredu,“ žiadala nadržane len čo som bol hotový. Cítil som v sebe nečakaný príval energie, však som sa presne pre takýto nečakaný prípad posilňoval mojím overeným Andrimaxom, a preto som ju okamžite vyložil na linku a dorobili podľa jej želania. Prudko vrtela panvou a niečo nezrozumiteľne šomrala. Na čelo a krk jej vystúpili kvapky potu, čo bol náznak, že by sa mohla blížiť k vrcholu. Ešte chvíľku som dorážal a prehadzoval si v dlaniach jej pekne formované melóniky. Do pár minút bola šťastím bez seba.

„Ty to vieš teda roztočiť,“ uzavrela a pevne sa opierala o stôl. Predychávala posledné záchvevy po bleskovom orgazme, ktoré nakoniec spláchla pohárom vody. Tiež som si nalial a spokojne sa usmieval.

     Takto pekne sme nakopli nútené spoločné voľno a nasledujúce dni sme v tom pokračovali. V podstate sme presexovali celú karanténu a ubehlo nám to až príliš rýchlo. Ja som okrem toho zistil, že čas svojej práce môžem vykonávať aj z domu, tak trávim s Jankou opäť viac času. Rozvodové papiere stále ležia na stole, ale verím, že moja žena už nebudete naliehať, aby som ich podpísal.

afrodiziaka-a-gely2_1

esencialne-vone

Tento web používa súbory cookie. Ďalším prechádzaním tohto webu vyjadrujete súhlas s ich používaním.