Neviem, či ste niekedy zažili ten pocit, keď stretnete niekoho úžasného, s kým si okamžite viete predstaviť milión vecí, ba možno aj spoločný život, ale zabudnete (resp. nenaberiete odvahu) si vypýtať kontakt. Ak sa vám to už stalo, tak iste chápete, v akej zúfalej situácii som bol. Dokonca som nezachytil ani jej meno. Stretli sme sa jediný kráť v kaviarni, ktorú navštevujem denne. Ona tam bola s kamarátkou, ja sám. Na krátky okamih sa pri príchode pomaznali vôňou naše kabáty a v tom intímnom okamihu sa mi to stalo. Ten dotyk ma nabil chorobnou posadnutosťou, či možno šialenou zamilovanosťou. Ako som tam vtedy pil presso, nespúšťal som z nej oči. Párkrát sa nám stretli pohľady, ale to bolo všetko. Odišla a ja som na ňu neprestával myslieť. Dokonca ani o týždeň, mesiac. Dovolil som si ju odfotiť bez jej súhlasu do mobilu, a to bolo šťastie. Pátračka po červenovláske v zelenom kabáte mohla začať.
„Sorry, tak tú som nikdy nevidel.“
„Prepáč, to čo je za babu? Ty si sa fakt do nej rachol?“
„Nepoznám, nevidel som, neexistuje...“
Áno, ani dnes, v modernej dobe, kedy majú sociálne siete široký záber, som sa svojej vytúženej krásky nemohol dopátrať. Nechápal som. Dni, týždne, aj mesiace utekali a ja som bol stále na začiatku. Až raz predsa...
Bolo to v pondelok večer a silno pršalo. Niekto zazvonil pri dverách môjho bytu. Keď som otvoril, skoro som odpadol. Tak veru, stála tam ona. Nezmohol som sa na slovo.
„Ahoj, neviem, či je to ešte stále aktuálne, ale vraj si ma pred časom zháňal. Ja som Beáta.“
„Páni, jasné, poď ďalej. Ospravedlňujem sa, že tak civím, ale som v šoku. Ja som Milan.“
A tak som ju mal odrazu v byte. Na sebe mala ten istý kabát ako v kaviarni, sexi károvanú minisukňu a červené pančuchy. Červené vlasy jej dokonalé ladili s líčením. Osobne ma ihneď zaujali plné narúžované pery. Voňala ako vanilka a mne sa v jednom momente zdalo, že sa so mnou točí zem. Celé to bolo ako sen. Ponúkol som jej drink, ale odmietla, tak sme vypili iba po šálke čaju.
„Ako si to dokázala, že o tebe takmer nikto nič nevie?“
„V prvom rade to bude asi tým, že nepoužívam sociálne siete.“
„Dobre, to chápem, ale niekto ťa predsa musí poznať.“
„Veď ma aj poznal, a preto som tu,“ dodala s úsmevom.
Nevedel som, čo by som mal urobiť, aby sme prekročili dlhú fázu zoznamovania a zdvorilého kecania. Nechcel som niečo pokaziť, no zároveň som túžil veľmi rýchlo postúpiť o úroveň vyššie. Dobre, možno o niekoľko úrovní.
„Vraj si na sociálnych sieťach písal, že si sa zamiloval. To ide tak rýchlo? Videl si ma len raz.“
„Vidíš, a to som si myslel, že v lásku na prvý pohľad neverím.“
„Čo s tým teda urobíme?“
„Asi by sme mohli skúsiť spolu randiť.“
„Ale no tak! Keď už som tu a ty si ma tak dlho hľadal, naozaj chceš strácať čas randením?“ spýtala sa priamo, čím vlastne vyriešila moju dilemu.
Nesmelo som jej siahol rukou medzi stehná a naklonil sa, aby som ju pobozkal. Keď sa žiadostivo prisala na moje pery a nedočkavo mi začala rozpínať nohavice, nebolo viac treba držať spiatočku. Sám som sa poriadne rozdivočil. Šikovne som jej uvoľnil gombíky na blúzke aj podprsenku. Bradavky mala od vzrušenia celkom tvrdé. Troška som ich naslinil a premasíroval prstom.
„Poriadne ich oblíž, tak to mám rada,“ zaprosila ticho. Zapojil som teda aj jazyk. Ona mi zatiaľ masírovala v nohaviciach bimbasa. Cítil som, ako sa mi doň nahrnula krv a veľmi rýchlo som sa vzrušil.
Pár minút sme sa takto zahrievali, ale ja som to už dlhšie nevydržal.
„Poď, zvýšime obrátky,“ navrhol som. Vyzliekla si pančuchy a stiahla nohavičky. Sukňu som jej iba nadvihol, oprel ju o skriňu, pri ktorej práve stála, aby sme sa zbytočne nezdržiavali, a napasoval sa do nej. Bola nádherne orosená. Po pár dorazoch jej jahôdka už dokonale žblnkotala.
„Milujem, keď viem, že je chlap vo mne. Je ťa cítiť, a to je dobre,“ stonala a môj penis pod návalom toho nečakaného komplimentu odštartoval novú vlnu divokého závodu.
„Oplatilo sa na teba tak dlho čakať. Ani v mojich predstavách si nebola tak úžasná ako v skutočnosti.“
„A mňa zase teší, že sa oplatilo zazvoniť pri tvojich dverách.“
Chvíľku sme ešte niečo nezrozumiteľné mrmrali, no potom by ste z môjho bytu počuli už iba hlasné stony a rytmické vŕzganie postele. Až dnes, keď si to tak spätne rekapitulujem, si uvedomujem, že sme boli fakt hluční. Našťastie, nikto zo susedov sa nesťažoval, hoci mi na druhý deň venovali pár zvláštnych pohľadov.
Páčilo sa mi, keď som mohol počas milovania zaboriť prsty do jej voňavých ohnivých vlasov, alebo jej bozkávať chodidlá. To sme už ale ležali na koberci a ona roztiahla nohy tak dovysoka, že ich mohla položiť na moje ramená a palcom na nohe mi hladkala ucho. Ak som chcel do nej vniknúť ešte hlbšie, chytil som ju za pevný zadoček a prudko zarazil svoj kolík do jej jamôčky.
„Ach, ach, ach,“ vzdychala dokola.
Akonáhle trikrát kŕčovito stiahla vagínu, prehla sa v páse a zahryzla si do spodnej pery, bral som to ako fakt, že sa práve urobila. Uvítal som to, pretože som už len s veľkým vypätím síl odďaľoval vlastný orgazmus. Rýchlo som z nej vytiahol perníček (tak ho počas nášho milovania viackrát nazvala) a vystriekal sa na jej vypracované bruško.
„Pekne načasované, nečakane synchronizované, automaticky presné,“ skonštatovala na záver, hoci ja by som to uzavrel trošku inou voľbou slov.
Po tom extrémne rýchlom tempe som bol grogy. Spotený som sa zvalil vedľa nej, aby som sa trochu vydýchal. Lenže, čo čert nechcel, zaspal som. Čo myslíte, čo sa stalo, keď som sa prebral? Tak veru, Beátka bola preč. A mne svitlo, že znova na ňu nemám žiaden kontakt. Dokonca pochybujem, že mi prezradila práve meno. Nuž čo, pátrať po nej znova nemá zmysel. Veď teraz už vie, kde bývam. Mne zostava veriť, že táto záhadná samička znova zazvoní pri mojich dverách. Pokiaľ si, pravda, nezbiera mužov len ako trofeje.
