Plodnosť

Pre plodnosť je kľúčová správne prebiehajúca ovulácia. Bez nej nie je počatie možné. Na začiatku cyklu začne mozog produkovať FSH hormón, stimulujúci folikuly, guľovité útvary s nedozretým vajíčkom, aby produkovali hormón estrogén. Vďaka jeho zvýšenej hladine hrubne výstelka maternice so živinami, dôležitými pre rast oplodneného vajíčka. Podstatný je folikul, ktorý dominuje, zväčšuje sa, a vajíčko v ňom dozrieva. Po prekročení istej hladiny estrogénu sa prudko zvýši hladina LH hormónu, čo je rozhodujúcim podnetom k úplnemu dozretiu a následnému uvoľneniu vajíčka z folikulu, teda k ovulácii. Vajíčko potom putuje vajcovodom, kde môže dôjsť k stretnutiu so spermiami a oplodneniu. V prípade, že telo ženy netvorí zrelé vajíčko alebo ho neuvoľňuje (anovulácia), je možné tento stav po porade s gynekológom upraviť liečbou pomocou medikamentov, ktoré ovuláciu stimulujú produkciou hormónov, ako je napríklad gonadotropín.

PLODNOSŤ u žien

Ženskú plodnosť ovplyvňuje kvalita a množstvo vajíčok. Kvalita vajíčok a funkcií vaječníkov klesá s vekom, zároveň prudko klesá počet folikulov. Dokázalo sa, že ženy, ktoré menštruujú pravidelne, majú desaťkrát viac folikulov než ženy, ktoré majú menzes nepravidelne. 

Ženská plodnosť sa výrazne znižuje v priebehu desiatich rokov, ktoré predchádzajú menopauze. Hoci žena môže v štyridsiatich rokoch pravidelne menštruovať, má výrazne nižšiu schopnosť otehotnieť. Na zahniezdenie oplodneného vajíčka a udržanie tehotenstva je dôležitá správna reakcia maternice na hormonálnu stimuláciu. Tá môže byť u starších žien znížená. Tento nedostatok sa dá vyriešiť podávaním hormónu progesterónu.

PLODNOSŤ u mužov

Rovnako mužská plodnosť s vekom klesá. Zatiaľ sa však neobjasnilo, do akej miery má vek vplyv na plodnosť u mužov. Pokročilý vek otca (všeobecne sa považuje za rizikovejšiu skupinu vek nad 45 rokov) je spojený hlavne s genetickými odchýlkami, napríklad achondropláziou (trpasličí vzrast), polypózou čriev, Marfanovým syndrómom (prejavuje sa vysokým vzrastom a srdcovými chybami), Apertovým syndrómom (kostná porucha najmä lebky a končatín), retinitis pigmentosa a osteogenesis imperfekta (porucha tvorby kolagénu prejavujúca sa zvýšenou lámavosťou kostí).

Niektoré štúdie preukázali, že aj nízky vek otca je spojený s vrodenými vývojovými chybami, ako je Downov syndróm, srdcové chyby, chyby vonkajších mužských genitálií a nervovej trubice, rázštepy pery, nevyvinutie obličiek a niektoré nádorové ochorenia. Dôvod zatiaľ zistený nebol, ale svoju úlohu hrajú škodlivé vplyvy prostredia.

Pokročilý vek otca je spojený so schizofréniou u potomkov. Každých desať rokov veku otca znásobuje riziko schizofrénie 1,4-krát. Vzhľadom na to, že tieto genetické odchýlky nie sú odhalené pri amniocentéze a následnom genetickom vyšetrení plodu, mali by mať rodičia na pamäti nielen zvýšené riziko vrodených vývojových chýb, ale i fakt, že nemusia byť vždy odhalené.