Na cirkus som z detstva nemala dobré spomienky. Spájala sa mi s ním neskutočná nuda, trápne číslo starého klauna a zápach konského trusu. Keď ma ale kamarátka po rokoch poprosila, či by som jej syna nevzala do cirkusu, súhlasila som. Mala som s ňou výborné vzťahy a s jej chlapcom sme boli zohratá dvojka. Obávala som sa, aby si z cirkusu neodniesol podobné pocity ako ja. Nakoniec sa však ukázalo, že moje obavy sú zbytočné. Dnes to pod šapitom vyzerá úplne inak. Očká žiarili nielen môjmu zverencovi, ale aj mne samotnej. A to nielen z úžasného predstavenia, ktoré sa dá považovať za umenie, ale aj z niečoho celkom iného. „Ružičku, pre krásnu mamičku?“ ozvalo sa odrazu predo mnou a pohľad sa mi stretol s naozaj pôvabným samčekom. Musím to napísať takto, pretože to bol naozaj prototyp dokonalého samca. Urastený, svalnatý a veľmi príťažlivý akrobat. „Nie som síce mamička tohto mladého muža, ale ružička ma určite poteší,“ vykok...
