Odkedy si pamätám, moja matka ma často a rada upozorňovala na to, že spoločnosť sa delí na jednotlivé vrstvy, pričom jednoduché dievča ako ja nesmie rúbať príliš vysoko. A možno práve zo vzdoru, z akejsi recesie, ma to vždy ťahalo vyššie než by som si podľa matky mohla dovoliť. Pracovala som ako upratovačka v nemocnici. Rasťo bol lekár, európska špička vo svojej oblasti, pán primár. Možno si poviete, že prečo nie. Veď mama by na mňa mohla byť hrdá. Opak však bol pravdou. Moja rodina by takýto vzťah nikdy nepochopila, no čo bolo horšie, nechápali by to ani Rasťovi známi a priatelia. Povedal mi to celkom jasne a priamo.
„Gitka, prečo si nedorobíš maturitu?“
„Gituška, ty si príliš pekná na to, aby si sa takto drela,“ prihováral sa mi neraz pán primár. Od začiatku som mu nejako ležala v žalúdku. Prečo by napríklad aj taká upratovačka nemohla byť pekná? Je hriech tešiť sa z povolania, ktoré vykonávam? Je hanba nemať vyššie ambície v kariére? Rasťovi to zjavne nedochádzalo. Dnes už ale viem, že moje vzdelanie ho škrelo najmä preto, lebo ma nikdy nemôže predstaviť ako svoju oficiálnu partnerku. Áno, ono sa to skutočne deje aj dnes a v našej malej krajine.
„A čože, pán primár, vám sa nepáči, aká som čiperná do roboty? Nie ste spokojný s čistotou v nemocnici?“ odpovedala som mu na jeho podpichovanie. Nato sa on iba usmial a úctivo sa dotkol môjho ramena. Dlhšie som vedela, že je medzi nami nejaké iskrenie, no nemyslím si, že sama by som vysielala nejaký núdzový signál. Nikdy som sa netlačila do jeho zorného poľa. Práveže sa mi zdalo, že on ma rád vyhľadáva a naše stretnutia sú mu príjemné. Párkrát si ku mne dokonca aj sadol v bufete. Pri káve s obloženou žemľou sme sa dobre porozprávali. Iste, nebola som rovnocennou partnerkou na odbornú konverzáciu, ale aj napriek tomu sme si našli spoločné témy.
„Gitka, ja neviem, ako by som ti to povedal, ale rád by som ťa vídal aj súkromne?“ zdôveril sa mi raz takmer šeptom. Najskôr som celkom onemela, pričom som výrečný typ, ale potom som si uvedomila, že čaká na odpoveď a ja musím reagovať.
„Aha, budem sa tešiť. Mohli by sme ísť napríklad do kina,“ skúsila som.
„Je tu ale jeden háčik, ja by som to najskôr skúsil úplne súkromne. Povedzme, že by si prišla ku mne domov. Pripravím večeru, pustím nám peknú hudbu, film si môžeme pozrieť aj z gauča. Proste by som nebol rád, keby sa v nemocnici hneď rozkríklo, že spolu niečo máme.“
A bolo to tam. Úplne presne som vedela, kam tým mieri. Nechcel, aby pána primára spájali s nejakou upratovačkou, ktorá sa celý deň hrabe v špine a nevie sa správať v spoločnosti. Podotýkam, že som spoločenská, ovládam všetky tie nóbl pravidlá, ktoré sa nosia v nóbl spoločnosti a rada si zájdem napríklad aj do divadla.
„Mám to chápať tak, že by išlo iba o sex? Nechceš ma prezentovať ako svoju partnerku?“
„Takto ďaleko by som zatiaľ nezachádzal. Navrhujem, aby sme to skúsili a uvidíme.“
Chcel ma iba na sex! Vedela som to, ale súhlasila som so stretnutím u neho doma.
„Páni, skvelý výber šiat,“ pochválil ma, keď som zazvonila pri jeho dverách. V hlave mi neustále hučali matkine slová o spoločenských rozdieloch. Gitka, nikdy nerúb privysoko! Krucinál, ako som za toto svoju matku nenávidela. Teraz som si ale uvedomila, že možno mala pravdu. Práve som stála na veľmi tenkom ľade a nádej na happy end bola mizivá.
Rasťo vyzeral úžasne. V jednom momente som hodila za hlavu matku, ba aj to, že môj milenec je vychýrený lekár, pán primár. Stál tam predo mnou iba sexi chlap. Krásne voňal, zvodne sa usmieval a ja som bola pripravená ísť do toho. Nenaliehal na mňa, všetkému dával čas. Najskôr sme sa navečerali, zapili to pohárom vína. V pozadí hrala príjemná hudba a potom sme sa presunuli do obývačky, aby sme si pozreli film. Výber nechal na mňa. Bol nesmierne galantný a každý kúsok môjho tela po ňom túžil.
„Si veľmi zaujímavá žena, Gitka. Napriek tvojej profesii si veľmi šikovná, máš rozhľad a vystupovanie.“
A bolo to tam znova. Myslela som, že aj on dokázal hodiť za hlavu to, kým alebo čím som ja. Očividne ale nie. Film bežal, ale mne sa nechcelo ani rozprávať, ba ani pozerať. Už pár minút ma hladkal po ruke a po stehne, preto som viac neváhala a pobozkala ho. Bozk mi opätoval, pevne ma zovrel vo svojom náručí a veľmi nežne ma hladkal po chrbte.
„V tomto momente ti nemôžem nič sľúbiť,“ povedal, hoci nemusel.
„Viem a chápem to,“ upokojila som ho.
Zvalil ma na gauč a rukou mi vošiel pod šaty. Jemne odhrnul nohavičky a hladkal mi klitoris. Druhou rukou prechádzal po mojich ňadrách. Potom vošiel hlavou pod moje šaty a urobil ma ústami. Dovtedy ma nikto neurobil týmto spôsobom. Mala som pár známostí, no chlapi sa väčšinou zdráhali lízať mi vagínu.
„Sss, tak toto je niečo magické,“ syčala som, prehýbala sa v páse a prevracala oči v stĺp.
„Počkaj chvíľku, len teraz to bude mať tú správnu šťavu,“ zahlásil a začal lačne cucať. Priznávam, bola som v takom tranze, že keby ma bol vtedy od neho niekto odtrhol, asi budem vraždiť. Chcela som, aby mi to robil znova a znova.
„A, a, a, pokračuj, je to sila,“ vzdychala som hlasno a zakrátko som dosiahla vrchol. Keď videl, že som hotová, nechal ma chvíľku vydýchať a potom do mňa vnikol. Lichotilo mi, že najskôr urobil mňa. Venoval mi svoju pozornosť, romantiku, maznanie, dokonca ma urobil týmto spôsobom. Vedela som, že musí ku mne niečo cítiť. Akonáhle som ho mala v seba, dostala som sa na celkom novú úroveň. Takú energiu som ešte nezažila. Je pekné, keď vás niekto ocuciava tam dole spôsobom, že sa vám rozochveje celé lono, no pokiaľ vo svojou vnútri aj niečo reálne cítite, je to teplé a veselé, tak to naberá celkom nový rozmer. Kmital vo mne na všetky strany. Trochu mi to pripomínalo koncert výstredného umelca. Bolo to skrátka divoké, ale aj umelecky krásne. Netreba si ale myslieť, že celé si to odmakal iba on. Zapojila som sa do toho celým svojím ja. Vychutnávala som si to a na jeho impulz som odpovedala. Naše telá pracovali harmonicky a rytmus sme zladili do poslednej bodky.
„Gitka, vedel som, že to s tebou bude mať grády, ale že to bude až takéto pudové, to by mi nenapadlo ani v najtajnejšom sne. Si číslo, si proste žena ako sa patrí. Ideš!“ stonal, kričal, lapal po dychu.
Išli sme tak rýchlo ako to len šlo. Bolo to naozaj šialené tempo, na hranici našich možností. Obaja sme sa dostali do stavu, kedy všetko okolo nás prestalo existovať. Boli sme tam iba mi dvaja a naše vzrušenie. Rukami mi cápal po celom tele. Raz som cítila jeho dlaň na zadku, potom na prsiach a vzápätí na krku. Jeho pery tiež boli túlavé a dlho nevydržali na jednom mieste. Páčilo sa mi, že bol taký aktívny. No pri tom zápale sme sa obaja nejako pozabudli, nepoužili sme ochranu a Rasťo sa do mňa urobil.
„Ou, prepáč Gitka. Toto sa nemalo stať,“ uzavrel to.
Nebojte sa, náš príbeh sa ďalej neuberal týmto smerom, poznačený tým krátkym šialenstvom. Nie, nebola som v druhom stave a naše stretnutia začali byť čoraz intenzívnejšie. Už sa nám nechcelo čakať na voľný víkend či večer, aby sme si to rozdali. Začali sme si dohadovať stretnutia aj na odľahlých miestach priamo v nemocnici. Stačili nám aj rýchlovky, počas ktorých sme mohli cítiť svoj dych a telesné proporcie.
„Bábika, už ma to takto nebaví, zajtra o nás všetkým poviem,“ prekvapil ma svojím odhodlaním. Ja som si ale nebola istá, či je to dobrý nápad.
Iste ste zvedaví, ako to dopadlo. Povedal Rasťo naozaj o našom vzťahu v nemocnici aj vo svojej rodine? Ale áno, povie im to zajtra. Zatiaľ si odskočím do sprchy a dáme si to ešte raz. Čas ukáže, či mala moja mama pravdu, alebo sa nakoniec predsa len oplatilo rúbať trošku vyššie.
