Erotické poviedky, Strana 3

Miro bol dobrodruh, nespútaný, veselý a živelný. Nikomu sa za nič nezodpovedal a vždy si robil čo chcel. V tú zimu, keď ho osud (sneh a zima) spojil s Ivanou, sa vybral s partiou priateľov na lyžovačku do novovybudovaného Ski centra. Jeho zvedavá povaha ho pri prehliadke okolia zviedla z vyznačeného chodníka a on, ten veľký dobrodruh, zablúdil. Sneh mu škrípal pod nohami, mráz sa drel pod nechty, mobilná sieť vypadla a možnosti pre pokojný návrat do vyhriateho hotela boli obmedzené. *** Keď už sa Mirovi zdalo, že bude musieť v hore stráviť noc a prežiť tú príšernú zimu, začul vzdialené škrípanie snehu. Zvuk sa približoval a o chvíľu sa pred ním zjavila drobná osôbka v hrubom kožuchu. „Panebože, čo robíte tak vysoko v lese?“ opýtala sa skôr než ju stihol pozdraviť. „Spoznávam krásu tunajšej prírody,“ odpovedal ironickým tónom. „Ďalší nadšenec z mesta, ktorý nemá o živote v prírode ani potuch...

Keď sa roky snažíte nájsť vhodného partnera, no neustále iba triafate vedľa, postupne rezignujete. Môj intímny život sa po niekoľkých neúspešných pokusoch zúžil na náhodné stretnutia, ktoré boli čisto telesné a nebolo nutné nič vysvetľovať, sľubovať či riešiť. Lenže to so sebou prinieslo aj vnútorné prázdno. Potom ale prišla nová práca a s ňou aj nová známosť.       Ak to zhrniem veľmi všeobecne, Dáša bola môj prvý zásah do čierneho. Trochu šialená, ale vyzeralo to tak, že by mohla byť stvorená pre mňa. Vlastnila malé rodinné vydavateľstvo a pre mňa sa tam našlo miesto úplnou náhodou. Všetko začala moja zbierka poviedok, ktorú odo mňa dostalo toto vydavateľstvo so žiadosťou na vydanie. O niekoľko dní mi šéfka telefonovala, že mi poviedky vydajú. Stretli sme sa neformálne, pokecali si pri káve a naozaj sme si rozumeli. Pred odchodom mi Dáša ponúkla prácu a taktiež mi napísala svoje súkromné číslo. Áno, musela vycítiť, že to ...

Sedím na vlakovej stanici a pozorujem veľké  hodiny. Premýšľam nad časom. Aký má vlastne význam? Podľa mňa je rovnako nezmyselný ako vek. Ľudia majú zvláštnu úchylku všetko kontrolovať a riadiť, no a tá chorobná potreba veci zaznamenať či pomenovať môže urobiť viac škody ako osohu. Možno sa pýtate, kam týmto smerujem. Môj príbeh je zložitý, no v podstate veľmi jednoduchý. Zamilovala som sa, pričom čas a vek v tom hrajú svoju rolu. Iste, to tak trochu vždy, no potom je tu ešte svedomie. Z morálneho hľadiska je neprípustné dovoliť si vášnivo milovať niekoho, koho ste roky milovali celkom inou láskou.       Vydávala som sa v dvadsiatke. Môj muž bol omnoho starší a mal syna, ktorý bol odo mňa mladší sotva o deväť rokov. Bol to milý chlapec, ale ja som mu nikdy nechcela byť matkou. Skôr kamarátkou, možno sestrou. Zdôveroval sa mi a mal ku mne veľmi blízko. Manžel veľa pracoval a mi s Jurajom sme ...

Keďže sa dnes veľa hovorí o návrate k tradíciám, zdravšom životnom štýle a stratených hodnotách, rozhodol som sa pre svoj blog urobiť rozhovor s rodinou, ktorá žije na farme viac-menej z toho, čo si sama dochová a dopestuje. Že práve tu stretnem dievku ako lusk, ktorá mi nedá spávať, tak to som vôbec nečakal. Priznávam bez mučenia, že nadšencov takéhoto života som si vždy predstavoval ako zanedbaných čudákov. Strapaté vlasy, otrasný chrup, strhaná tvár. Rodinka, s ktorou som robil rozhovor, ma však veľmi milo prekvapila. Všetci boli spokojní a žiarili, zvlášť Ivanka bola ako slniečko. Krásna telom i dušou. „Aby ste lepšie pochopili náš život, musíte s nami žiť,“ povedal mi pán domáci, keď som sa mu ohlásil kvôli rozhovoru. A tak slovo dalo slovo a farmárska rodinka ma hosťovala týždeň. Najskôr som z toho nebol príliš nadšený, pretože som moderný a veľmi pohodlný človek. Keď som ale uvidel Ivanku, ďakoval som za tú o...

Náš príbeh môže byť príbehom mnohých z vás. Každý si však zaiste do neho primieša svoju dávku originálnosti. Vďaka ingredienciám ako fantázia, nadhľad, štipka trpezlivosti a veľká dávka sebazaprenia, si môžete namiešať vlastnú špecialitu. Preto je ten či onen príbeh svojím spôsobom jedinečný. Áno, keď si založíte rodinu, iba nostalgicky spomínate na časy, keď ste sa nemuseli nikomu prispôsobovať a všetko bolo vo veľkej miere o spontánnosti. S deťmi sa partnerský aj sexuálny život otočí naruby. Buď to riešite striktným plánovaním, čo je skutočne veľká nuda, alebo to nechávate na náhodu. V takom prípade sa ale môže stať, že náhoda na seba nechá veľmi dlho čakať a vy sa z toho idete zblázniť. Nakoniec sa zväčša aj tak uchýlite k starému dobrému plánovaniu a tá nuda, ktorú so sebou prináša, už nie je taká nudná. U nás sa takýto postup uchytil. Aby bol vlk sýty aj ovečky celé, vyhradili sme si čas pre seba, ktorému hovoríme „lov“. Pokiaľ ...

Vždy som sa chcel živiť umením, najviac asi filmovým. No to, že nakoniec skončím ako kameraman áčkového péčka, tak to by mi naozaj nenapadlo. Možno si poviete, veď to má dobré, to je splnený sen. Ale verte mi, nie je. Robím to osem rokov a občas som už z tej predstieranej vášne a krkolomných polôh unavený. Jedna scéna sa točí desiatky krát, aby bol výsledok uspokojivý. Medzitým hygiena hercov, úprava kulís a celé dookola. Možno som divný a kolegovia z brandže nemajú podobný problém, ale stalo sa mi, že som sa erotiky akosi prejedol. Doslova mi tiekla z uší a začal som mať problémy s vlastným intímnym životom. Ľudia si pozerali moje filmy, aby sa nabudili, potešili, no a môj erotický potenciál paradoxne zabíjali. Keď už som si myslel, že ma v sexe nemôže nič prekvapiť a nebol som si celkom istý vlastnými chúťkami, prišla do nášho tímu maskérka Tamara. V podstate celkom priemerná baba, žiadne mega kozy, veľké pery, ani sva...

Pokiaľ už ste, alebo aj nie ste, aktívni na sociálnych sieťach, určite to poznáte. Každý sa tam snaží vyzerať úžasne, pričom fotky a videá iba málokedy odrážajú skutočný život. Maťo mal krásnu manželku, no po dvoch deťoch sa začala trošku zanedbávať. V elegantnom oblečení ju videl málokedy, častejšie sa pred ním pretŕčala v teplákoch. O erotickej bielizni nemohla byť ani reč. V podstate vedel, že má založený účet na Instagrame, ktorý jej celkom slušne zarába, no predpokladal, že je plný receptov a takých tých mamičkovskych fotiek. Necítil potrebu jej ho kontrolovať a zdieľať s ňou jej príspevky. Bola to jej vec. Raz ho ale kolega upozornil, aký skvelý profil má jeho žena, a tak nakukol. Takmer onemel. Áno, bola to Anička, ale taká, akú ju nepoznal.      Maťo začal navštevovať Aničkin profil potajomky čoraz častejšie. Čím lepšie ho poznal, tým viac si tú „neznámu“ ženu zamiloval. Nikdy nebol žiarlivý, ale teraz z n...

Zdenka počas štúdia na vysokej škole z času na čas brigádovala v novinovom stánku. Bolo to veľmi milé a sympatické dievča. Zákazníci, kolegyne aj šoféri, ktorí dovážali tovar, ju mali radi. Až na Fera. „Ahoj, tak ako to ide?“ opýtala sa Zdenka rutinne, keď sa stretla so šoférom Ferom prvýkrát. „Sorry, ale my sme husi spolu nepásli, aby si mi tykala,“ schladil ju v momente a odvtedy sa medzi nimi začala tichá vojna. Nielenže, ako sa hovorí, boli na nože, ale ledva si prišli na meno. Hoci sa nemuseli stretávať často, vždy to vyšlo práve tak, že Fero vykladal tovar počas Zdenkinej služby. Alebo, žeby si to ten arogantný mačo schválne tak načasoval?      Raz sa stalo, že Zdenka, už z neho absolútne vystresovaná, vysypala krabicu, ktorú jej podával. „Panebože, dievča, ty si absolútne nemožné,“ skríkol na ňu. Ona to už nevydržala a proste sa rozplakala. To ho prinútilo, aby sa nad sebou troška zamyslel a zaspätkoval. „Ale veď n...

Neviem, či ste niekedy zažili ten pocit, keď stretnete niekoho úžasného, s kým si okamžite viete predstaviť milión vecí, ba možno aj spoločný život, ale zabudnete (resp. nenaberiete odvahu) si vypýtať kontakt. Ak sa vám to už stalo, tak iste chápete, v akej zúfalej situácii som bol. Dokonca som nezachytil ani jej meno. Stretli sme sa jediný kráť v kaviarni, ktorú navštevujem denne. Ona tam bola s kamarátkou, ja sám. Na krátky okamih sa pri príchode pomaznali vôňou naše kabáty a v tom intímnom okamihu sa mi to stalo. Ten dotyk ma nabil chorobnou posadnutosťou, či možno šialenou zamilovanosťou. Ako som tam vtedy pil presso, nespúšťal som z nej oči. Párkrát sa nám stretli pohľady, ale to bolo všetko. Odišla a ja som na ňu neprestával myslieť. Dokonca ani o týždeň, mesiac. Dovolil som si ju odfotiť bez jej súhlasu do mobilu, a to bolo šťastie. Pátračka po červenovláske v zelenom kabáte mohla začať.   „Sorry, tak tú som nikdy nev...

Odjakživa, čo si pamätám, som sympatizovala s rebelantmi, no sama som sa na žiadnu rebéliu neodvážila. Až raz, keď rodičia znova rozhodli za mňa, a vybrali mi ženícha (deje sa to aj v 21. storočí), som skúsila šliapnuť za čiaru. V podstate je pravda, že keby nám práve v tom čase nevymenili tímového vedúceho, asi by som sa poslušne vydala a naučila sa milovať pána doktora, ktorý bol do môjho života pretlačený nasilu. Možno aj pod vplyvom prísnej výchovy som si nikdy nedovolila skutočne sa zaľúbiť, a už vôbec nie zahorieť vášňou. S Matejom, mojím novým šéfom, sa však obrátil môj život a vnímanie vlastnej ženskosti úplne naruby.      Pracovala som v reklamnej agentúre desať rokov, pričom na čele nášho tímu stala vždy žena. Mala som síce okolo seba veľa atraktívnych kolegov, no nikdy som si na nich hriešne nepomyslela. S Matejom to bolo úplne iné. Pripisujem to jeho svojskému rebelantskému štýlu, charizme, ale aj vnútor...